Stavebné materiály a výrobky hlavne ovplyvňujú podmienky a kvalitu života ľudí v obytnom priestore. Dnes sa v stavebníctve používa okolo 60.000 druhov rôznych materiálov a hmôt, mnohé z nich sú však vyrobené z látok, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus a životné prostredie ešte nie je dostatočne známe a overené. Aj v stavebníctve často výrobcovia označujú svoje produkty za ekologické, pričom toto označenie nesprávne používajú - v hodnotiacom zmysle pre človeka - ako zdravotne nezávadné. Pri staveb- noekologickom posudzovaní stavebných materiálov a výrobkov sa však berie do úvahy ich celkový životný cyklus, od ťažby surovín až po ich odstraňovanie a recykláciu.
Nízkoenergetický ekologický dom je možné postaviť z takmer každého materiálu.To znamená, že je možné použiť bežný stavebný systém, ktorý je na trhu.V murovaných systémoch sa nevyhneme nutnosti zrealizovať aj dodatočnú tepelnú izoláciu, pretože masívna stena je v súčasnosti z hľadiska normatívnych tepelnotech- nických požiadaviek na hranici použiteľnosti.
Produkty tehliarskeho priemyslu tvoria v súčasnosti
najpreferovanejší stavebný
systém na výstavbu rodinných domov.
Odhliadnuc od energetickej náročnosti pri
vypaľovaní tehly, ktorá je jediným
závažnejším nedostatkom tohoto
materiálu (na výrobu
pálených tehál na výstavbu
jedného domu sa spotrebuje asi 16 000 m3 zemného
plynu), je tehla prijateľným produktom.
Ťažba suroviny - hliny - nevyžaduje trhacie práce,
lámanie, triedenie ani prevoz suroviny na spracovanie (ťažba
sa vykonáva skoro vždy v bezprostrednej blízkosti
tehelní).Vo výrobe sa hlina pripravuje,
mieša s vodou a ďalšími zložkami
(piliny, piesok), lisuje, formuje, suší a
vypaľuje pri teplote 750-1100 °C
(ostropálené tehly sa vypaľujú pri
teplote 1300 °C).Tehla je recyklovateľný
materiál - najčastejšie sa používa ako
tehlová múčka na pokrytie
športových plôch. Výhodou
tohto stavebného systému je rozoberateľnosť,
bezproblemová búrateľnosť a možnosť
dodatočných konštrukčných zmien.
Ľahčený betón vzniká pridaním vyľahčujúcej zložky napr. tehlovej drviny, keramzitu alebo polystyrénu do betónovej zmesi (cement, piesok, štrk a voda).Vďaka tomu sa stáva z tepelnotechnického hľadiska porovnateľným s tehliarskymi výrobkami, pričom sa na výrobu ľahčeného betónu spotrebuje menej energie. Na druhej strane je treba k nej pripočítať zaťaženie z dopravy vznikajúce pri prevoze jednotlivých zložiek do výroby.
Základnou surovinou pre výrobu pórobetónových tvárnic je piesok a vápenec - vznikajú z kremičitého piesku (asi 70% hmotnosti) pridaním vápna, cementu a vody.Výhodou stavebného systému z póro- betónových tvárnic je použitie tenkovrstvovej lepiacej malty, vďaka ktorej sa výrazne redukuje tepelný most v ložnej škáre. Pórobetónové tvárnice sa vďaka svojej nižšej objemovej hmotnosti môžu uplatniť hlavne pri výstavbe rekonštrukcií (nadstavby).
Keramzit je keramický granulát, ktorý vzniká vypálením špeciálnych ílov v rotačných peciach pri teplotách 1160 až 1200 °C, pričom expandáciou vzniká charakteristický guľovitý tvar zŕn. Keramzit sa používa hlavne vo forme keramzitbetónu.
Drevobetón je stavebný materiál vyrobený z odrezkov dreva (90% objemu hmoty), ktoré sa spracujú na drevne štiepky a pridaním minerálnych látok, cementu a vody vznikne kompozitná látka, ktorá je nehorľavá. Drevobetón je recyklovatelný. Pozitívne na tomto systéme je využitie drevného odpadu a minimálne energetické vstupy. Tvarovky sa ukladajú nasucho, a preto nevznikajú tepelné mosty. Nevýhodou je nutnosť zalievať dutiny tvaroviek výplňovým betónom, čím tento príťažlivý stavebný materiál stráca na "ekologickej nezávadnosti".
Polystyrén sa získava z ropy a zemného plynu, jeho výroba vysoko zaťažuje životné prostredie najmä poškodzovaním ozónovej vrstvy. Je cenovo výhodný, avšak odporúčaný s výhradami. V mnohých prípadoch je ho možné nahradiť materiálmi s priaznivejšou ekologickou bilanciou.
Sú to veľmi podobné výrobky. Surovinou pre minerálnu vlnu sú čadič, bazalt, dolomit, pre sklenú vlnu kremičitý piesok. Nerasty sa roztavia asi pri teplote 1400 st.C a z tejto hmoty sa spriadajú umelé vlákna. Materiál je stabilný a odolný voči starnutiu, vlhkosť výrazne znižuje jeho izolačné vlastnosti i životnosť. Jedinou výhradou proti širokému uplatneniu je jeho vysoká primárna energia.
Vzhľadom na intenzitu spotreby ropy, zemného plynu, bauxitu, medi, zinku, olova a cínu bude stále aktuálnejšie hospodárne využívať miestne suroviny (napr. hlina, vápenec, štrk) a rastlinné produkty (drevo, slama, trstina, ľan, konope).
Drevo vďaka svojim vynikajúcim stavebnofyzikálnym vlastnostiam a dobrej dostupnosti nachádza vo výstavbe veľmi široké uplatnenie. Fakt, že v uplynulom období stratilo na svojom širokom uplatnení, sa dnes kompenzuje veľkým použitím v nízkoenergetickej výstavbe, kde je drevo súčasťou každého NED, napríklad ako konštrukcia okien, dverí, obkladov alebo podláh. Drevná vláknina z odpadového materiálu je vhodná na výrobu drevovláknitých dosiek.Triedený starý papier je surovinou pre vznik tepelnoizolačného materiálu - celulózy. Vyrába sa vo forme granúl, dosiek.V sypkej podobe sa aplikuje fúkaním alebo mokrým procesom.
Slama sa u nás zo stavebného procesu takmer úplne vytratila.V minulosti sa najčastejšie používala pri výstavbe slamených striech a v malej miere sa pridávala napr. do hliny pri stavbe hlinených domov.V posledných rokoch sa v Rakúsku, ale aj Čechách, objavujú domy vyvinuté v Severnej Amerike, ktorých steny sú vybudované zo slamených blokov, omiet- nutých hlinenou omietkou. Prednosťou muriva zo slamy je okrem finančnej nenáročnosti jeho nízka hmotnosť nevyžadujúca rozmerné základy, šetrenie energie a obnoviteľnosť suroviny.
Nepálená hlina je prírodný materiál, ktorý sa používal v stavbách odpradávna až do začiatku 20. storočia, kedy bola hlina vytlačená "modernými" materiálmi. Dnes je na najlepšej ceste pre jej ekologické, zdravotné a finančné vlastnosti stať sa opäť plnohodnotným a širokoúžitkovým stavebným systémom. Ako murivo sa môže realizovať z nepálených tehál alebo ubíjaním do debnenia, ako výplňový materiál do stropov a podláh, ako aj vo forme mált alebo omietok.
